PORADÍME VÁM
DENNE 8-22

0948 167 772 do 15:00
0908 587 052 od 15:00

Viac informácií
streda, 06 september 2017 11:04

Čo reálne budeme vidieť cez teleskop

Napísal(a) Adrian Gallo
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
Obloha cez teleskop Obloha cez teleskop

Astronomický ďalekohľad je základným a takmer nevyhnutným nástrojom akéhokoľvek astronóma – či už amatéra alebo profesionála. Keď Galileo Galilei okolo roku 1609 namieril svoj (v tej dobe nie príliš dokonalý) šošovkový ďalekohľad na nočnú oblohu, uvidel dovtedy nepoznaný nový svet. Od toho momentu sa ďalekohľady vylepšovali a vyvíjali sa nové a dokonalejšie optické konštrukcie.

Dôležité parametre teleskopu

Asi najdôležitejším parametrom je priemer objektívu. Tento určuje veľkosť plochy šošovky/zrkadla, ktorá sústreďuje prijímané svetlo do svojho ohniska. Plocha kruhu je závislá na priemere druhou mocninou a to teda znamená, že zdvojnásobenie polomeru objektívu znamená štvornásobne väčšiu zbernú plochu objektívu (pri zrkadlových ďalekohľadoch to neplatí úplne, lebo stred zrkadla - podľa konštrukcie - môže byť zatienený sekundárnym zrkadlom). Od veľkosti zbernej plochy sa odvíja teoreticky možný pozorovateľný dosah teleskopu. Pri astronomických ďalekohľadoch jednoznačne platí, že čím väčší, tým lepší. Ale všetko má svoje pre aj proti. S pribúdajúcim priemerom samozrejme rastie aj hmotnosť, veľkosť ďalekohľadu a bohužiaľ aj cena. Pre vizuálne pozorovanie sa ukazuje veľmi výhodná kombinácia zrkadlového ďalekohľadu typu Newton s jednoduchou azimutálnou montážou typu Dobson (viď obrázok).

 

Teleskop typu Newton má objektív (primárne parabolické zrkadlo) uložené v spodnej časti a okulárový výťah je umiestnený takmer na vrchu tubusu. Do ďalekohľadu sa dívame kolmo na smer pozorovaného objektu. To môže byť zo začiatku pri neskúsených pozorovateľov vnímané negatívne, ale je to iba zvyk. Výška okulára je väčšinou dobre dostupná, prípadne je potrebný malý podstavec alebo stolička pre pozorovanie objektov blízko pri horizonte. Oproti refraktorom alebo Cassegrain ďalekohľadom nie je potrebné sa krčiť popod ďalekohľad alebo používať diagonálne zrkadielka. Keďže je primárne zrkadlo najťažším komponentom celého ďalekohľadu, aj ťažisko je nízko nad zemou, čo prospieva k vyššej stabilite montáže a teleskopu ako celku. Na druhú stranu, ak chcete s ďalekohľadom robiť aj astronomickú fotografiu, Newton na montáži Dobson nie je vhodný. V tomto prípade je potrebné uvažovať nad paralaktickou montážou a refraktorom alebo reflektorom ako hlavným teleskopom na fotografovanie a pozorovanie.

 

Na čo netreba zabúdať

Pri pozorovaní astronomickým ďalekohľadom je potrebný okulár. Existuje viacero druhov – niektoré sú vhodné na pozorovanie planét a Mesiaca, iné na deep-sky objekty. Ohnisková vzdialenosť okulára a ohnisková vzdialenosť objektívu definujú celkové zväčšenie optickej sústavy. Pri voľbe správneho okulára je potrebné pamätať na veľkosť zreničky pozorovateľa, lebo pokiaľ výstupná pupila bude väčšia ako zrenička pozorovateľa, nedopadne celkové svetlo na sietnicu oka a pozorovanie bude horšie – nebude využitý efektívne celý svetelný tok sústredený objektívom. Podrobnejšie informácie nájdete v samostatnom článku „Príslušenstvo ďalekohľadu – okulár“. V dnešnej dobe plnej najrozličnejších svetiel na uliciach je čoraz ťažšie nájsť dostatočne tmavé miesta pre pozorovanie. Svetelné znečistenie najmä vo veľkých mestách je enormné a v kombinácií so smogom znemožňuje pozorovania slabých deep-sky objektov. Ak si chcete naozaj vychutnať pozorovanie a mať možnosť vidieť aj slabšie ozdoby oblohy, budete musieť za dobrou tmou vycestovať alebo sa tam presťahovať. V poslednej dobe vznikajú dokonca aj parky tmavej oblohy. Sú to oblasti, kde je nízke svetelné znečistenie. Na tomto mieste je však dôležité upozorniť, že vesmírne objekty v okulári astronomického ďalekohľadu nikdy neuvidíte tak, ako sú prezentované v knihách a časopisoch. Na ich zhotovenie bola potrebná omnoho dlhšia expozičná doba v porovnaní s možnosťami ľudského oka. A pozorovanie farieb je aj pri väčších priemeroch ďalekohľadov skôr raritou (pri pozorovaní deep-sky objektov). Pozorovanie má svoje kúzlo, ale nesmiete očakávať, že na vlastné oči v okulári uvidíte tie krásne hmloviny alebo galaxie známe z fotiek. Posledným faktorom, ktorý významne ovplyvňuje kvalitu pozorovanie je turbulencia atmosféry. Keď sa pozriete ponad horúcu strechu auta, ktoré bolo celý deň zaparkované na parkovisku počas slnečného dňa, uvidíte neustále sa meniaci obraz. Rovnako sa správa aj celá atmosféra nad našimi hlavami. Maximálne zväčšenie ďalekohľadu je zhruba definované ako 2D, kde D je priemer objektívu v milimetroch. Teda ak máme objektív s priemerom napr. 150mm, mala by byť teoreticky možnosť pozorovať s 300 násobným zväčšením. Avšak limitujúcim faktorom tu bude práve turbulencia atmosféry (seeing). Toto naše pozorovanie obmedzí zhruba okolo faktoru 200. Vo výnimočných dňoch (zvyčajne na jar alebo na jeseň) je možné zažiť kľudnejšiu atmosféru a použiť aj vyššie zväčšenia. A samozrejme platí, že čím vyššie na oblohe sa objekt nachádza, tým bude nižší vplyv seeing-u.

 

Pomôcky potrebné pre pozorovanie

Pri pozorovaní sa pozorovateľ takmer vôbec nehýbe. V chladnejších obdobiach a hlavne v zime sa často rýchlo dostavuje pocit chladu. Je vhodné mať na sebe vhodné teplé oblečenie (termo prádlo). Chodidlá si môžete chrániť pred postupujúcim chladom vyhrievanými vložkami do topánok. A samozrejme teplý čaj alebo káva v termoske zahreje taktiež. Pri vizuálnom pozorovaní je potrebné pamätať na dve skutočnosti týkajúce sa oka. Ľudské oko pri prechode zo svetla do tmy potrebuje určitú dobu na plné prispôsobenie sa (akomodácia oka). Preto pred samotným pozorovaním je potrebné byť minimálne 10 minút v úplnej tme. Ak by sme potrebovali vidieť na nejaké prekážky v teréne alebo napríklad nájsť nejaké informácie v hviezdnej mape, je nutné použiť červené, nie príliš osvetľujúce svetlo. Takéto osvetlenia vhodné pre astronómov je možné zakúpiť, ale určite si ich dokáže vyrobiť aj remeselne menej zručný pozorovateľ z bežného bieleho svietidla. Čo sa týka samotného pozorovania je tu jedna záludnosť. Pokiaľ pozorujete jasný objekt (Mesačný povrch a pod.) je prirodzené sa pozerať priamo. Avšak pri pozorovaní nejakého slabého deep-sky objektu, je efektívnejšie sa naň pozerať nie priamo, ale periférnym videním. Na objekt sa nesmieme dívať priamo, ale musíme dívať kúsok vedľa – zhruba 15-20 stupňov. Vtedy bude dopadať svetlo mimo stred oka, kde sa nachádza tzv. žltá škvrna. Je to oblasť, kde ľudské oko obsahuje čapíky. Mimo túto oblasť bude ďalekohľadom sústredené svetlo dopadať na tyčinky, ktoré sú citlivé na intenzitu svetla. Po úplnej akomodácii oka na tmu prestane žltá škvrna úplne fungovať a človek by pri priamom pozorovaní vlastne nič nevidel. Na začiatok to nie je úplne triviálne, no nie je problém to nacvičiť. Určite to stojí za námahu. Ak sa pozriete na tmavú oblohu plnú hviezd, spočiatku sa budete cítiť ohromený no zároveň aj stratený z toľkého počtu hviezd. A to je len začiatok, lebo cez ďalekohľad toho uvidíme podstatne viac. Vyriešiť tento problém pomôže hviezdna mapa. Doporučujeme na začiatok si zadovážiť takúto mapu v papierovej podobe. Nezabudnite na používanie červeného svetla, keď v nej budete niečo hľadať. Po určitom čase bude určite potrebné siahnuť po niečom obsiahlejšom. V dnešnej dobe počítačov a smart telefónov je situácia už celkom jednoduchá. Stačí si nainštalovať jednu či dve aplikácie a budeme sa môcť vyhľadávať množstvo objektov a informácii o nich. Niektoré aplikácie majú implementovaný aj nočný režim (aplikácia sa prepne do červenej škály). A ako poslednú pomôcku ku nočnému pozorovaniu by sme doporučili zelené laserové ukazovátko. Toto spoľahlivo svojim lúčom dosiahne až na oblohu a takto jednoducho ukážete ďalším zvedavcom, kde sa dívate ďalekohľadom alebo im ukážete jednotlivé súhvezdia. Je to malá, veľmi šikovná a zároveň nie príliš nákladná pomôcka.

 

Dosah teleskopu s priemerom objektívu okolo 50-60mm

Hviezdy dosah: cca 10.7 mag
Mesiac: väčšie krátery, moria, postup tieňa pri zatmení Mesiaca
Jupiter: náznak pásov, 4 najväčšie mesiace
Slnečné škvrny – buď so slnečným filtrom alebo projekciou
najjasnejšie a uhlovo najväčšie deep-sky objekty – M31, M13, M42, ...
jasnejšie kométy

Náš tip: Teleskop Omegon 70/700AZ

Čo je vidieť cez teleskop

 

Dosah teleskopu s priemerom objektívu okolo 70-90mm

Všetko čo s ďalekohľadom s menším priemerov
Hviezdy dosah: cca 11.5 mag
Mesiac: krátery s priemerom okolo 8km, zákryty planét Mesiacom
Venuša: fázy
Jupitera: pásy
Saturn: Cassiniho delenie prstencov

Náš tip:Teleskop SkyWatcher Horizont 90/900AZ

 

Dosah teleskopu s priemerom objektívu okolo 100-150mm

Všetko čo s ďalekohľadom s menším priemerov
Hviezdy dosah: cca 12.7 mag + mnohé dvojhviezdy
Mesiac: krátery s priemerom okolo 4-6km
Merkúr: fázy
Zákryty hviezd asteroidmi
Deep-sky: všetky objekty Messierovho katalógu, jasnejšie objekty NGC katalógu

Náš tip:Teleskop SkyWatcher Dobson 6

 

Dosah teleskopu s priemerom objektívu okolo 200-250mm

Všetko čo s ďalekohľadom s menším priemerov
Hviezdy dosah: cca 13.5 mag
Mesiac: krátery s priemerom okolo 2km, zákryty slabších hviezd Mesiacom
Jupiter: pozorovateľná veľká červená škvrna, okrem hlavných aj slabšie pásy
Mars: polárne čiapočky, prachové búrky
Saturn: prstence v plnej kráse, niekoľko najjasnejších mesiačikov
Možnosť využívať úzkopásmové filtre pre pozorovanie deep-sky
Deep-sky: väčšinu objektov NGC katalógu

Náš tip:Teleskop SkyWatcher Mira 200/1000 EQ5

Čo reálne budeme vidieť cez teleskop

 

Dosah teleskopu s priemerom objektívu okolo 300-450mm

Všetko čo s ďalekohľadom s menším priemerov
Hviezdy dosah: cca 14.6 mag
Tesné dvojhviezdy
Mesiac: krátery s priemerom okolo 1km, zákryty slabších hviezd Mesiacom
Jupiter: detaily v hlavných pásoch
Mars: oblačnosť a najväčšie povrchové útvary
Saturn: Enckeho delenie prstencov
Deep-sky: takmer všetky objekty NGC katalógu, niektorí pozorovatelia hlásia slabý náznak farby pri najjasnejšej časti M42. Mnohé guľové hviezdokopy sa dajú rozlíšiť na jednotlivé hviezdy až do ich stredu, pri galaxiách sú pozorovateľné ramená, výtrysky a pod.

Náš tip:Teleskop SkyWatcher Dobson 16

Čo reálne budeme vidieť cez teleskop

Pozorovanie krás nočnej oblohy má svoje čaro aj po 400 rokoch od objavenia ďalekohľadu a záplave úžasných fotiek z veľkých observatórií a kozmických sond. Nie je to úplne jednoduchá činnosť, vyžaduje si zručnosť, čas, finančné investície a skúsenosti. Často sa však človek pri pozorovaní tých vzdialených svetov zamyslí nad svojou drobnou existenciou vo vesmíre a nejeden pozorovateľ sa potom aj s väčšou úctou pozerá na našu krásku modrú planétu plnú života. A ktovie, možno sa niekto z hlbín vesmíru pozerá aj na nás.

 

Čítať 159 krát Naposledy zmenené streda, 06 september 2017 11:59
Viac z tejto kategórie: « Leto cez teleskop