Astronomický ďalekohľad je základným a takmer nevyhnutným nástrojom akéhokoľvek astronóma – či už amatéra alebo profesionála. Keď Galileo Galilei okolo roku 1609 namieril svoj (v tej dobe nie príliš dokonalý) šošovkový ďalekohľad na nočnú oblohu, uvidel dovtedy nepoznaný nový svet. Od toho momentu sa ďalekohľady vylepšovali a vyvíjali sa nové a dokonalejšie optické konštrukcie.

Chladné zimné noci sa pomaly končia a nastupuje jar – cez deň jedno z najkrajších ročných období. Nočné pozorovania sú omnoho príjemnejšie, lebo teploty nedosahujú až také nízke úrovne. Aj keď sa postupne predlžuje deň, noci sú ešte dostatočné dlhé. Poďme sa pozrieť, čo nájdeme v tomto období na nočnej oblohe .

Zima je obdobie roka deťmi a astronomickou komunitou milované, čo robí pozorovanie teleskopom cez zimu veľkým zážitkom. Dlhé a tmavé noci prajú astronomickým chúťkam, no chlad už tak moc nie. Tak si obujte teplé ponožky a poďte sa pozrieť čo si pre nás každoročne pripravuje pani zima.

Biologické mikroskopy patria medzi prvé s ktorým sa stretávame už na základnej škole na hodinách biológie a chémie. V tomto článku sa podrobnejšie pozrieme na obľúbený študentský mikroskop Omegon Microstar, článok sme doplnili o fotografie spravené s kamerou, ktorá je súčasťou bohatého príslušenstva.

Obdobie konca leta, kedy sa začínajú predlžovať noci, sú pre astronómiu a pozorovanie cez teleskopy veľmi príjemné. Pod oblohou sa dá stráviť ešte celá noc bez väčších problémov, lebo zatiaľ neudreli mrazy. A ani technika a batérie vo fotoaparátoch netrpia zápornými teplotami.

Pri každej kúpe niečoho nového sa stretávame s veľkým množstvom neznámych pojmov, inak to nie je ani v prípade teleskopov. V tomto článku popíšeme základné rozdelenie astronomických ďalekohľadov a opíšeme jednotlivé druhy používaných montáži.

Nočná obloha sa v priebehu roka pozvoľne mení. Niektoré súhvezdia a vesmírne objekty sú pozorovateľné počas celého roka, iné iba počas niekoľkých mesiacov. V každom ročnom období je v noci možné nájsť na oblohe množstvo úchvatných zaujímavostí, ktoré môžeme s teleskopom pozorovať. Okrem týchto stálic, oblohu okrášľujú planéty, Mesiac, meteorické roje a občas sa ukáže aj nejaký chvost kométy. Tak sa poďme pozrieť, čo si netreba nechať ujsť pri pozorovaní a astronomickými ďalekohľadmi.

Systém pre nočné videnie pracuje na princípe zvyškového svetla od hviezd a mesiaca. Zväzok fotónov prechádza fotonásobičom, ktorý ich premení na elektróny. Tie sa potom elektrochemickým procesom znásobía, usmernia cez fosforovú obrazovku a premenia sa na viditeľné svetlo, ktoré je potom viditeľné v hľadáčiku. .

Mikroskopia sa využíva na zväčšovanie alebo rozlišovanie pozorovaného objektu. Pri pozorovaní sa musí preparát dobre osvetliť, na čo sa používa zrkadlo alebo žiarovka, podľa toho, či je v danej pozorovanej miestnosti dostatok osvetlenia.

Zväčšenia mikroskopov podľa typu pozorovaného objektu:
25x až 400x – používa sa na pozorovanie maličkých preparátov prepúšťajúcich svetlo. Takéto zväčšenie sa používa napríklad v botanike a entomológii.
okolo 1000x – používa sa na pozorovanie baktérií, buniek. Používa sa pri krvných rozboroch a podobne.

Pri výbere ďalekohľadov, puškohľadov, teleskopov, nočných videní, mikroskopov a iných produktov z našej ponuky sa stretávame s rôznymi výrazmi a pojmami, ktoré môžu byť pre veľa ľudí ako neznáme. V skratke si tie najpoužívanejšie opíšeme.